Deň v harmónii s deťmi a partnerom

Opatrenia proti koronavírusu sa uvoľňujú, ale život, ktorý sa nám zo dňa na deň radikálne zmenil sa približuje k „normálnemu“ fungovaniu len veľmi pomaly. Zabehnutý každodenný poriadok, na ktorý sme boli zvyknutí, sa len tak ľahko nevráti. Sme stále väčšinou doma a každý si musel vytvoriť systém ako všetko ustáť. Už sme to ako-tak zvládli, ale ako to vyzerá, život mimo dlhodobo budovanej komfortnej zóny, budeme zažívať aj naďalej. Veľa sa v ňom môže zmeniť natrvalo. Nevadí, skúsme novú situáciu nevnímať ako hrozbu, ale obráťme ju na príležitosť.

Azda najväčšou zmenou je, že sa z nás stali učitelia na plný úväzok. Vysvetľujeme učivo, robíme cvičenia, testy, dohliadame na online vyučovanie. Naše ratolesti si neustále vyžadujú našu pozornosť, a keď náhodou nie, tak sú určite ovládané hrami na mobile, čo nás znervózňuje ešte viac. Potrebujeme pracovať, chvíľu trvá, kým si nájdeme spôsob ako byť efektívny na home office. Tým, že sme všetci doma, aj domácnosť sama si pýta viac. Jeden o druhého zakopávame, nevieme čo skôr, ale presne vieme, čo by mal urobiť, alebo neurobiť ten druhý. Všetci radia pozitívne myslenie, už aj to nás znervózňuje: „Možno iba ja neviem byť pri tom všetkom ešte pozitívny“.

Ako v tomto blázinci vytvoriť harmóniu? Nemožné?

Poďme sa na to pozrieť z dvoch strán:

  1. Prakticky

V prvom rade je dobré vytvoriť si nový systém. Ten sa nám po týždňoch v karanténe snáď podarilo nastaviť. Tí, ktorí ho ešte dolaďujeme, prehodnoťme, čo z toho fungujúceho môžete zachovať. Deti potrebujú našu pomoc, a tak svoje pracovné povinnosti musíme posunúť na inokedy. Určime si, kedy sa ktorý z rodičov venuje deťom a kedy sa môže zavrieť do vlastného kútika a nerušene pracovať. Kto kedy varí, upratuje, venčí psa… ? Netreba sa vzdať ani času pre svoje vlastné záľuby. Keď už sme všetci doma, hľadajme možnosti ako využiť šancu na spoločné aktivity. Nový systém však bude fungovať iba ako výsledok vzájomnej dohody. Ak sa chceme dohodnúť musíme komunikovať.

Ako komunikovať aby sme boli efektívni? Efektívna komunikácia je o tom, jasne vyjadriť svoje potreby, názory, návrhy, a zároveň počúvať ostatných. Vieme ju viesť tak, aby bola rešpektujúca a pripúšťala vyjednávanie? Treba do komunikácie o nastavení nových pravidiel zahrnúť aj väčšie deti a tínedžerov?  Prejavenie našej dôvery im pravdepodobne dá pocit dôležitosti a tým aj veľmi potrebný pocit zodpovednosti.

Máme systém. Super, poďme na to, držme sa ho! Je rovnako dôležité následne trvať na dohodnutých pravidlách. Ako po čase zistíme, že niečo nevychádza presne tak ako sme chceli, nevzdávajme sa, ale nebojme sa ho aj prehodnotiť, či upraviť. Hlavne, nečakajme dokonalosť!

  • Emocionálne

Domáca izolácia sa stala katalyzátorom vzťahov. Možno by sme si to v kolotoči „štandardného“ života, kedy sme sa stretávali len v určitých fázach dňa, ani nevšimli, že niečo v našich vzťahoch začína škrípať.  Berme to ako výhodu. Máme šancu si mnohé uvedomiť a upraviť. Je to výzva. Hovorí sa, že v kritickej situácii sa ukáže pravá tvár. No rozhodne, keď sme pod tlakom problémov, alebo zmeny, odkladáme masky. Opäť vravím, fajn. Máme šancu spoznať to, čo sme na partnerovi, alebo potomkovi, doteraz nezbadali, alebo sme si to neuvedomovali. Keď to vidíme, môžeme s tým niečo urobiť.  

V prvom rade začnime od seba. Čo táto situácia ovplyvnila vo mne? Som to naozaj ja, alebo mnou lomcuje strach, hnev, či iné emócie? Dobre, nepotláčajme ich, priznajme si ich, a poďme s nimi pracovať.  V dlhšie trvajúcom vzťahu možno pocítime odcudzenie. Aj keď sme fyzicky spolu, ešte viac ako inokedy, psychicky sme každý úplne inde. Ako si nevytvárať domnienky, ale hovoriť o tom čo cítime, čo nám chýba, bez výčitiek a zraňovania? Ako sa naučiť počúvať bez toho, aby sme si to brali osobne?

Zmena zasiahla aj naše deti. Zvlášť tým väčším, tínedžerom, chýbajú kamaráti. Osobné kontakty s rovesníkmi si nahrádzajú virtuálnou komunikáciou. Na komunikáciu naživo máme práve v tejto situácii väčšiu šancu stať sa ich partnermi my. Ako byť k nim chápaví a láskaví namiesto úsečných zákazov a príkazov bez vysvetlenia? Nájdeme spoločnú reč, ktorá povedie k vzájomnej úcte a rešpektu? Nezabudnime, že napriek vzrastu sú stále deti a potrebujú cítiť, že sú milované. Vieme im prejaviť lásku?

Je len na nás, akú dôležitosť pripisujeme týmto a mnohým ďalším otázkam, aby sme dokázali prežiť karanténny deň v harmónii s našou rodinou.

Ak potrebujete pri hľadaní odpovedí pomoc, neváhajte sa obrátiť na odborníka, kouča, alebo terapeuta. Som vám k dispozícii na drahosova@vitaja.sk

Maja Drahošová

Write a comment