Úspechu musíme veriť. Všetci s tým máme vlastnú skúsenosť. Ak prichádzame pred ľudí neistí, ťažko ich presvedčíme o svojich kvalitách.
Nedávno som si pozrela film „Attila“. Vôbec neobľubujem bojové športy, ale bolo veľmi zaujímavé sledovať cestu Attilu Végha z ničoho, cez úspechy a pády, opäť k úspechu. Fascinujúce bolo vidieť ako príbeh aj takého ostrého bojovníka ovplyvňuje psychika a sebadôvera. Samozrejme veriť si nestačí na to, aby sme sa postavili do ringu proti svetovým šampiónom. Musí tomu predchádzať tvrdá príprava, následne schopnosť koncentrácie a „čistá hlava“. Viera vo vlastné sily musí byť opretá o reálne schopnosti.
Aké mám reálne schopnosti? Ako sa nepodceňovať ani nepreceňovať ? To sú otázky, na ktoré hľadáme odpovede počas celého života v každej oblasti nášho snaženia. Či ide o prácu, šport, alebo vzťahy. Často si ani neuvedomujeme, že si ich kladieme, ale pri každej našej činnosti sa automaticky rozhodujeme či, a ako to zvládneme. Odpovede získavame niekedy spôsobom: „pokus – omyl“. Podľa výsledku si dotvárame vlastný sebaobraz. Ak sa podceňujeme, bojíme sa väčších výziev, ak sme sa precenili, môžeme sa popáliť. Do niečoho sa pustíme, a až v priebehu procesu zistíme, či je to naša cesta. Výsledok sa snažíme vyhodnotiť čo najracionálnejšie. Je dobré byť k sebe vnímavý a sledovať aj to, ako sa v tej činnosti, či vzťahu cítime.
Niekedy máme obavy to takto vyskúšať, je nám akosi dobre v zabehnutých schémach. Povieme si, že je neskoro čokoľvek meniť, ak sme s niečím nezačali v detstve, alebo mladosti, už nemáme šancu na úspech. Možno sme sa sami sebe stratili v rutine práce a vzťahov. Možno sme si nechali podsunúť ciele niekoho iného, ktoré nie sú naše. A s tým súvisí moja ďalšia otázka. „Čo je môj cieľ?“ Veď úspech je dosiahnutie cieľa. Máme to premyslené?
V prípade, že si chcete spoločne o tom porozmýšľať, neváhajte prísť na workshop: „Prosperita a sebadôvera“.
Vaša Maja