Maja Drahošová: Aj keď sa situácia normalizuje, stále sme pod vplyvom negatívnych emócií

Dajte človeku rybu a nakŕmite ho na jeden deň. Naučte ho chytať ryby a nakŕmite ho na celý život. Paralela s touto múdrosťou sedí aj na prácu dobrého kouča. Nerieši zaručenou radou, ale učí nájsť cestu k riešeniu. Aj dnes mnohí z nás potrebujú v sebe objaviť silu a prísť na spôsob ako ďalej z neželaných situácií a stavov, ktoré do našich životov priniesla pandémia. Ako a kde hľadať osobnú silu a vlastné skryté zdroje pri zdolávaní problémov spojených s dôsledkami korony sme sa rozprávali s life koučkou Majkou Drahošovou.

Koronavírus nám vtrhol do životov bez výstrahy. Priniesol obavy o zdravie, život, budúcnosť. Ako sa postaviť tlaku negatívnych emócií, stresu a úzkosti?

Stres z koronavírusu nás zasiahol náhle, aj keď sa situácia pomaly normalizuje, negatívne emócie a úzkosti majú veľkú zotrvačnosť a sme stále pod ich vplyvom. Emóciám sa netreba stavať, nepopierať ich, treba si ich priznať. Prijať, a pokúsiť sa ich spracovať. Už ich pomenovanie nám pomôže vykročiť na cestu zvládnutia.

Aby sa predišlo šíreniu nákazy, žijeme už celé týždne v izolácii, chýbajú nám sociálne kontakty… Čo to robí s ľudskou psychikou?

Dlhodobá izolácia môže viesť k psychickej deprivácii, ktorá spôsobuje psychické problémy, alebo až poruchy. To je už téma pre psychológov a psychoterapeutov. Nedostatok, v tomto prípade spoločenských kontaktov, ale môžeme začať riešiť včas a vtedy vie byť veľmi prospešná spolupráca s koučom. Izoláciu, do ktorej nás v prvej fáze zahnala situácia s koronavírusom, väčšina ľudí riešila kontaktovaním sa cez sociálne siete. Myslím si, že virtuálny svet nás mnohých, doslova vtiahol. Aj keď sa opatrenia postupne uvoľňujú, ľudia si zvykli komunikovať z bezpečia domova cez monitory. Dobrovoľne zostávame v izolácii, ktorú si možno ani neuvedomujeme, lebo sme prijali spoločnosť internetu. Myslím, že nie je celkom prirodzené a prospešné pre psychiku komunikovať z ulít, ktoré nám online svet poskytuje. Nikdy nenahradí živé stretnutia.

Obracajú sa na vás ľudia s problémami spojenými s neistotou z narušenia doterajších životov? Čo je najčastejším problémom?

Všetci, či si to priznávame, alebo nie, máme zo dňa na deň zmenené životy. Svet náhle akoby na chvíľu zastal, a nami to otriaslo. Emócie zase raz predbehli myšlienky. Najčastejšie v spojitosti s koronavírusom musíme spracovávať strach a smútok. Ostali sme vykoľajení. Každý musel riešiť základné veci úplne inak. Moji klienti najčastejšie riešia vzťahy. Obmedzujúce podmienky poslúžili na urýchlenie možných vzťahových problémov. Niektorí v tichu domácej dobrovoľnej karantény začali analyzovať svoj život a postupne si odpovedajú na otázky priorít. V tejto novej situácii sa ľudia na mňa obracajú aj s otázkami týkajúcimi sa ich zamestnania. Strácajú istoty ohľadne zabezpečenia vlastnej budúcnosti. Mnohí si v tejto súvislosti položili otázku: „Ako ďalej?“.

Niektorí v tichu domácej dobrovoľnej karantény začali analyzovať svoj život a postupne si odpovedajú na otázky priorít.

Ako im pomáhate zvládať náročné životné situácie spojené s aktuálnou  situáciou po stránke emočnej, mentálnej?
Pomáham im, uvedomiť si svoju situáciu, svoje potreby. Neponúkam osvedčené „dobré“ riešenia. Pomáham im nájsť osobnú silu a vlastné skryté zdroje na riešenie problémov. Koučovací rozhovor vediem s dôverou v potenciál klientov, spoločne odkrývame možnosti na jeho využitie. Vediem ich k odhaľovaniu vlastnej, jedinečnej energie potrebnej na dosiahnutie želaného stavu. Pomáham im nájsť odhodlanie priznať si svoje emócie, nenechať sa nimi prevalcovať, ale využiť ich.

Pracujete aj s najzraniteľnejšou skupinou seniorov, ako na nich vplýva pocit ohrozenia podčiarknutý izoláciou, sociálnym dištancom?
Seniori sú z hľadiska koronavírusu najzraniteľnejšia skupina, ale paradoxne sa  ich zmeny dotkli najmenej. Nemuseli zostať doma, doma už boli, nemuseli hľadať spôsob práce z domu, neriešili učenie sa s deťmi. Samozrejme, dotklo sa ich najmä to, že nemohli byť so svojimi deťmi a vnúčatami. Ale väčšinou prijali novú situáciu s rozvahou a trpezlivo. Mnohokrát vedia pocit ohrozenia života zvládať s múdrosťou šedín, lepšie ako mladí ľudia. Čo ma potešilo, je fakt, že sme zaznamenali chuť seniorov naučiť sa používať moderné komunikačné prostriedky.

Médiá nepretržite generujú množstvo informácií. Ako sa obrniť voči  dlhodobo komunikovaným negatívnym správam?
Situácia s koronavírusom bola pre nás nová, preto sme sa všetci hltavo obracali na všetky dostupné informácie. Je naozaj veľmi ťažké zorientovať sa v tom mediálnom hurikáne, ktorý sa na nás spustil. Každý chce priniesť senzáciu, a ako vieme, čím strašnejšie, tým senzačnejšie. Dôležité je zachovať si zdravý rozum a spoliehať na vlastný úsudok. Zamerať sa na to, čo sa mňa bezprostredne týka, a položiť si otázku „Čo z toho vyplýva pre mňa?“,  a „Ako najlepšie sa v tejto situácii môžem zachovať?“.

Koučovací rozhovor vediem s dôverou v potenciál klientov, spoločne odkrývame možnosti na jeho využitie.

Ako pracovať so stresom? Čo odporúčate robiť, čo naopak nerobiť.

Ocitli sme sa v ohrození, logicky prišiel stres, ktorý už praľuďom pomáhal vyburcovať v sebe silu na útok, alebo útek. Ani jedno sme nemohli, naopak museli sme ostať doma, viac či menej nečinne. Keďže kouč neradí, len sa pýta, tak ja „poradím“ položiť si otázku: „Čo ma najviac stresuje?“ „Čo je momentálne najdôležitejšie, a čo preto môžem urobiť?“, „Keď nemôžem zmeniť situáciu, ako sa jej môžem prispôsobiť?“

Šok z pandémie a opatrení pomaly ustupuje, ale mnohí si už začínajú klásť otázky týkajúce sa budúcnosti. To však môže úzkosť zvýšiť ešte viac, ako sa správne postaviť k ťažko predvídateľnej budúcnosti?

Vraví sa, že šťastie praje pripraveným. Naozaj je ťažké predvídať, čo prinesie budúcnosť, hovorí sa o veľkej kríze, ako sa na to pripraviť? Môžeme to zobrať aj ako príležitosť nanovo si premyslieť rôzne scenáre, ako chceme aby náš život vyzeral. A opäť je tu otázka: „Čo pre to môžem urobiť už dnes?“.

Koronavírus nám zobral mnoho… Priniesol či naučil nás niečo, čo vieme pozitívne zužitkovať?

Určite, minimálne nám ukázal, že život nemusí len ľahko plynúť po  vychodených chodníčkoch. Čo je pozitívne, museli sme sa zmobilizovať a začať riešiť veci inak. Mali sme príležitosť objaviť v sebe energie potrebné na zvládnutie novej situácie. Vedomie, že ich máme, nám pomôže aj v budúcnosti. Ľudia začali pátrať po skutočných hodnotách. Niektorí zistili, že môžeme spomaliť a napriek tomu život ide ďalej, možno inak, ale umožňuje vidieť to, čo sme predtým nevideli, čo sme prehliadali.

Čo sa priamo mňa týka, je to zmena pohľadu na online koučing. Predtým som preferovala koučing takmer výhradne, ako osobné stretnutie. Počas pandémie som začala koučovať online , a paradoxne som zistila, že to má aj výhody. Výhodou je, že sa na mňa obracajú aj ľudia mimo Bratislavy. Teda ako moja babka vravievala: „Všetko zlé je na niečo dobré“.

rozprávala sa Adriana Bendová